Hoří, má panenko

Formanov posledný pred-emigračný film sa celý odohráva na požiarnickom bále. Filmová teoretička Katarína Mišíková o ňom napísala: „Z epizodicky vystavaného príbehu o rozkradnutej tombole sa stala politická metafora o povahe národa, o krutosti a bezohľadnosti medziľudských vzťahov, o malichernosti, hlúposti a trápnosti. Formanov príznačný humor v tomto filme je už útočnejší. Emocionálnu identifikáciu s postavami zároveň eliminoval tým, že svojmu filmu nedal hlavného hrdinu. Hrdinom, lepšie povedané antihrdinom, Hoří, má panenko je celá bálová spoločnosť, ktorá v absurdnej fraške volí miss na základe širokých lakťov ich mamičiek, rozkráda tombolu, hašterí sa a osočuje, zatiaľ čo kúsok odtiaľ nič netušiacemu starčekovi zhorí strecha nad hlavou.“ (Kapitoly z dejín svetového filmu, 2015, VŠMU).